Knižný hobbit

Ahojte knihomoli, zdravím vás pri novom článku. Stačí sa pohodlne usadiť, vziať si so sebou šálku čaju alebo kávy a hor sa do čítania :) Dnešný článok sa bude niesť v pomyselnom duchu tieňoloveckého sveta z pera úspešnej autorky Cassandry Clare. Budem tu rozprávať  písať o práve prvých troch častiach série Nástroje smrteľníkov a to: Mesto kostí, Mesto popola a Mesto skla, ktoré len nedávno vyšli v nádhernej re-edícií v Slovarte pod hlavičkou Booklabu a ich YA kníh.  Práve aj vďaka Slovartu som mala možnosť opäť nahliadnuť a vrátiť sa do tohoto magického sveta, keď mi poskytli všetky tri diely na recenziu za čo im veľmi ďakujem, že som medzi prvými držala tieto krásky v rukách (takmer ešte teplé z tlačiarne, hihi :D). Ak by vás okúzlili rovnako ako aj mňa môžete si ich prostredníctvom ich internetového obchodu zakúpiť (link nižšie) jednoducho a rýchlo, na sklade ich je hneď niekoľko, ktoré môžu čakať práve aj na vás. :) Už tu na začiatku vám prezradím jedno (verejné)

... alebo úprimnosť nadovšetko ... Ahojte! prajem Vám príjemný nedeľný deň. Dnes to bude nezvyčajný článok, pravdepodobne prvý a posledný takéhoto svojho druhu, ale nechajme sa prekvapiť :-)  Pred pár dňami ma zaujalo video a článok, ktoré som videla prostredníctvom ľudí, ktorých sledujem a vážim si ich ako osoby samotné na sociálnej sieti. Video, ktorým som sa inšpirovala patrí Markét z YT kanálu Bookish Laboratory . Zároveň mňa aj Jaji táto téma zaujala, preto si jej názor môžete prečitať na jej blogu Jajibloguje .  O to viac ma začala zaujímať téma tohoto Tagu, ktorý bol prevedený do knižnej sféry s otázkami týkajúcich sa priameho a úprimného názoru na veci samotné. Ja osobne, možno ako už aj viete, som človek, ktorý si povie čo si myslí a má vlastný názor, často odlišný ale aspoň myslím vlastnou hlavou.  Na Tagy som sa nikdy nezameriavala a popravde nie je tomu inak ani v tejto dobe. Príde mi ale zaujímavé vedieť moje názory na otázky, ktoré sú v mysli tejto knižnej k

Buďte iní a nie rovnakí. Každý z nás si určite  pamätá dni z detstva, možno aj puberty, kedy sa robilo presne to, čo bolo práve v "móde." Všetci sme mali rovnaké veci v rovnakom čase. Hlavné bolo mať veľa kamarátov, bolo jedno či ozajstných alebo fiktívnych na istej sociálnej sieti. Počúvala sa rovnaká hudba a názory sa ničím neodlišovali. Ak ste boli niečim iný, nemali ste to ľahké a nebolo to práve príjemné obývať priestory plné rovnakých ľudí, ktorí nedokážu pochopiť inakosť. Ako si spätne spomínam, tiež som bola nejaký čas rovnaká a nie iná. Prečo ? Lebo každý jeden z nás túži po tom aby mohol zdieľať niečo spoločné s ľuďmi a cítiť pocit, že sa o vás niekto zaujíma a súhlasí s vami alebo vám len venuje chvíľku pozornosti. Bola som zaslepená rovnakosťou, ktorej som vôbec nerozumela a necítila som sa v takej spoločnosti dobre. Pripadala som si miestami akoby som  do tejto doby nepatrila. Začala som si to uvedomovať až o pár rokov neskôr. Nebavilo ma počúvať nepríjem