Neknižno - knižné bľabotanie

Buďte iní a nie rovnakí.

Každý z nás si určite  pamätá dni z detstva, možno aj puberty, kedy sa robilo presne to, čo bolo práve v "móde." Všetci sme mali rovnaké veci v rovnakom čase. Hlavné bolo mať veľa kamarátov, bolo jedno či ozajstných alebo fiktívnych na istej sociálnej sieti. Počúvala sa rovnaká hudba a názory sa ničím neodlišovali. Ak ste boli niečim iný, nemali ste to ľahké a nebolo to práve príjemné obývať priestory plné rovnakých ľudí, ktorí nedokážu pochopiť inakosť. Ako si spätne spomínam, tiež som bola nejaký čas rovnaká a nie iná. Prečo ? Lebo každý jeden z nás túži po tom aby mohol zdieľať niečo spoločné s ľuďmi a cítiť pocit, že sa o vás niekto zaujíma a súhlasí s vami alebo vám len venuje chvíľku pozornosti. Bola som zaslepená rovnakosťou, ktorej som vôbec nerozumela a necítila som sa v takej spoločnosti dobre. Pripadala som si miestami akoby som  do tejto doby nepatrila.

Začala som si to uvedomovať až o pár rokov neskôr. Nebavilo ma počúvať nepríjemné komentáre, ak som sa zhodou okolností preriekla s mojou vlastnou, nikým použitou myšlienkou. Nebavilo ma počúvať, aké je vraj "trápne" chodiť do prírody a mať ju rád, čítať knihy a zamilovať si z nich postavy, ktoré sú fiktívne (mimochodom tomu sa hovorí ľudskosť, ak dokážete zdielať pocity a obľúbiť si niečo) alebo mať úplne INÉ zmýšľanie o čomkoľvek, čo ma práve zaujímalo. 

Konečne som si uvedomila, že od takéhoto "sveta" sa treba odpútať a nežiť podľa jeho "pravidiel." Nepotrebujem byť extrovertom aby som mala kúsok pozornosti, po ktorej ani vlastne netúžim. Ani zástupy "kamarátov," ktorí nimi ani reálne nie sú a využijú každú jednu možnosť aby si z vás spravili , ako sa vraví, "dobrý deň." Začala som sa strácať vo svete, nevedela som kým vlastne som. Netuším kedy to prišlo ale zranilo ma vedomie o vlastnej nevedomosti. Taktiež si nespomínam, kedy prišiel ten najväčší zlom a môj svet sa obrátil. Jedno vám ale poviem, neľutujem toho. Som introvert, nehanbím sa za to, mám to rada ako dokáže maličkosť (ako aj krásny knižný príbeh) spôsobiť radosť. Nepotrebujem tisíce vecí a tisíc názorov. Stačí mi ich pár, od ľudí, ktorím môžem dôverovať. 

Naplno som sa ponorila do sveta kníh, ktoré som vždy mala rada, no nepriznávala som sa k tomu istý čas. To, že má niekto viac rozvinutú a možno bujnú fantáziu nie je zlé, práve naopak. Kto by sa v dnešnom svete mohol pochváliť tým, že sa dokáže od neho čo i len na chvíľu odpútať, prostredníctvom príbehov, ktoré číta, a ktoré mu vďačne opätujú naspäť nezabudnuteľné pocity ? Poviem vám, nie je ich veľa, preto sme výnimočný! Byť rojkom, sa tiež neuznáva. Zdá sa to byť naivné a dávno zabudnuté heslo, ktorým sa kedysi riadilo množstvo ľudských hláv. Zabudlo sa na to, i keď je tu znovu niekoľko ľudí, čo rojkom ostali, preto sme výnimočný!  Nepotrebujem byť rovnaká, ja chcem byť iná. Iná a svoja. To šťastie, ktoré mi prinesie len jedna prechádzka lesom, nabije ma energiou, je k nezaplateniu. Nepotrebujem stovky ľudí aby ma za dlhú dobu možno na pár sekúnd rozosmiali i keď ma ten pobyt medzi nimi vyčerpá a znovu sa nebudem cítiť byť svoja. Nie, toto nie je správna cesta. Vďaka tomu, že som sa zbavila pomyselného "strachu" zvaného "čo si pomyslia ostatní" som zhodila zo seba akúsi veľkú skalu, ktorú som nosila zo sebou vždy, keď som chcela byť rovnaká.

Získala som miesto, možno malé ale o to viac dôležité v jednej skvelej komunite (a.k.a. knižnej) plnej lásky ku knihám a príbehom, kde môžem byť sama sebou. Svoje chyby pretŕčam rovnako bezstarostne ako zdieľam svoje pocity a je mi úprimne jedno ak sa to niekomu nepáči. Pretože ja robím to, čo mi príde správne. Samozrejme, že sú momenty, keď máme svoje povinnosti a tých sa nezbavíme a ani by to nebolo správne, žiť bezstarostný život, to by bolo príliš jednoduché :-). Rojkovia majú radi výzvy, sú niekedy zložité a môžu nás privádzať do nie vždy príjemných situácií ale tak to je a nie inak. No vždy príde moment, kedy je chvíľa, keď je možné všetko hodiť za hlavu aj keď len pár minútová, ale je.

Vážim si každý moment, keď môžem byť sama sebou, čítať knihy, pozerať seriály a filmy (áno, toto Hobití introverti radi robia, hihi), len tak si užívať dňa s heslom: Carpe Diem. Preto ak toto číta niekto, kto je neistý sám sebou, svojou inakosťou, tým, že sám nevie kto je, tak mu chcem odkázať jedno: zavrite si oči a predstavte si jednu situáciu alebo jeden deň, kedy by ste nemali obavu z názoru druhých a robili čokoľvek podľa seba samého. Je to krásna predstava, nie ? Tak sa nebojte a prekročte "prah," ktorý vám v tom bráni a začnite len tak od seba, z ničoho nič lebo chcete. Chvíľami to zo začiatku možno nebude práve najľahšie, no každá cesta vedie cez svoje úskalia. To prvé je najťažšie. Priznať si, že to môže byť lepšie, síce s kopou povinností ale jednoduchšie, pretože ich môžete robiť podľa seba. A čo keď váš smer bude kľukatý a nie rovný ? Nech to trápi ľudí, ktorí by chceli byť odvážny ako všetci rojkovia. 

Rovnaký sú vo svete stratený, prežívajú a nežijú, to nechceme. Neviem, a to pravdepodobne nikto, či existuje nejaká druhá šanca na život ale ak nie, nebola by škoda žiť práve ten, ktorý vám bol daný podľa akýchsi nalinajkovaných pravidiel, keď môžeme ísť svojou vlastnou trebárs aj bodkovanou cestou ? Podľa mňa to treba aspoň skúsiť. Tiež som sa toho obávala a teraz sa pozrite. Píšem si tu na blog niečo, čo by som kedysi nechcela pripustiť ani vo svojich myšlienkach. Mám knižný instagram, kde som spoznala práve takých ľudí, čo sú mi srdcu blízky, až som bola prekvapená, že je niečo také možné. Mám priateľov, ktorým naplno dôverujem a nepotrebujem ich stovky. Vlastné presvedčenie, za ktoré sa nehanbím a stojím si za ním vo všetkých smeroch. Užívam si pohľad na oblohu, len tak lebo sa mi to páči. Niekomu to príde divné, ale môj problém to nie je :-)

Nebojím sa vyjadriť názor, k rôznym témam a zastať si ho. Som škodoradostná a sarkastická, vraj sa to v tejto dobe nepatrí, lenže mňa to netrápi. Pretože som aká som. Každý deň sa utvrdzujem v tom, že som spravila dobre, pretože navzdory tomu, že niekedy rátam s tu najhoršou možnosťou (pesimistu v sebe nezapriem, haha ;-)) som šťastná a bodka. 

Samozrejme, že sa môžete snažiť sebe viac, niektorí túžia byť obľúbení, iní zas uznaní, vždy sa nájde niekto komu budete tŕňom v oku. A viete čo ? Nič si z toho nerobte, hoďte to za hlavu. Je to v poriadku, pretože viete, že ste svoji. Niekto túži byť sám sebou a nikdy sa mu to nepodarí, len prežíva. 

Dúfam, že sa vám tento článok aspoň trošku páčil. Prajem Vám ešte príjemné knižné zážitky

a ahoj nabudúce. :)

PS: A toto všetko som si uvedomila pri čítaní kníh. Zázračné to výtvory, nie ? 

Zamilovala som si ako príbehy dokážu zdeliť dôležité poznanie. 

@hobbit_bookworm

Katka