Nielen o čare klasickej literatúry


Ahojte. Prajem Vám pekný deň. 

Dnešnou témou môjho článku bude v širšom slova zmysle práve klasická literatúra. Je mi jasné, že práve keď sa povie klasická literatúra si môže niekto z Vás vybaviť povinné čítanie alebo staré knihy, ktoré nemajú čo ponúknuť. No sú tu aj knihoľúbiči (áno, práve som vymyslela nové knižné slovo, a celkom sa mi páči :-D), čo podobne ako ja našli v takejto literatúre čaro. Ja sa pokúsim tieto mylné dohady vyvrátiť, či len zdeliť Vám kúsok môjho skromného názoru prečo práve klasickú literatúru mám rada. 

Je možné, že tento článok nebude mať poriadne hlavu ani pätu, ale dúfam, že v ňom bude aspoň kúsok podstaty, čo chcem povedať. 

Ak by ste sa ma opýtali, kedy som začala mať rada klasiku, tak Vám neviem odpovedať. Či to prišlo zrazu alebo postupne, to tiež nie je otázka, s ktorou u mňa pochodíte. Poviem Vám však toto, ako som chytala do rúk takúto literatúru a čítala ju, uvedomila som si, že sa mi páči a chcem jej čítať viac. Bolo mi jedno, kedy boli vydané, kto a za akých podmienok ich napísal. Okúzlilo ma ako boli kedysi písané knihy. Nenájdete v nich preplácané dejové línie alebo otrepané prvky, ktoré teraz poznáme, dobre, že nie z každej piatej knihy.

Niektoré písané starším štýlom jazyka, iné plné zamyslenia hodných myšlienok. Rozsahom nie sú si žiadne podobné, každá jedinečná a predsa v niečom rovnaká. Pýtate sa ako môže byť niečo jedinečné a zároveň rovnaké ? Nad tou odpoveďou sa možno pousmejete. Je to úplne prosté, rovnakosť sa ukrýva v kvalite. Vždy keď si prečítate príbeh klasickej literatúry je zárukou kvality. Ale nie kvality spisovateľa, ale kvality veku. Dokázali byť nezabudnuté a stále sú chcené a s radosťou čítané. Nikdy sa nezunujú, pretože sú dobré. 


Som milovníčka fantasy literatúry, k tomu sa hrdo hlásim. Avšak prídu chvíle, keď ste presýtený toho, čo tak milujete. Vtedy mi je klasika ako liek na dušu, po jej prečítaní sa cítim skvelo, že som si rozšírila obzory, prečítala niečo kvalitné a môžem sa opäť s radosťou vrhnúť na nejaký fantazijný príbeh. Takto to mám. Nečítam len fantasy a YA. Som milovníkom dobrej svetovej beletrie a vyhľadávač klasickej literatúry. 

Nebudem Vás presviedčať nech čítate klasiku, keď to sami nechcete. Ja len doporučím si prečítať aspoň jeden príbeh, ktorý by Vás svojou anotáciou mohol zaujať. Až potom, každý jeden z nás milovníkov kníh, môžeme prehlásiť, že ste to vyskúšali ale možnože Vám to nesedí. Tak isto sa ľahko môže stať opak a zistíte aké krásy táto literatúra ponúka.

Čokoľvek som čítala práve z tejto sféry, vždy som tam našla buď krásu jazyka, akým to bolo písané alebo ponaučenia, niektoré mi ostávajú v mysli až doteraz. Či úplne niečo iné a to jedinečnosť príbehu, kedy sa mu nepodobá žiaden iný, len ten svoj vlastný. Samozrejme, že by som tu vedela písať nekonečné vety vo všeobecnosti klasiky, ale poďme ku niektorým konkrétnym dielam, ktoré si získali moje srdce, hodlám si tvrdiť, že už naveky. 

Peter a Lucia 


Začnem s paradoxom. Ja a čistá romantika dokopy nevieme vyjsť, to som si s ňou vyjasnila po márnych snaživých pokusoch prečítať ju a aspoň ju oceniť ak nie si ju obľúbiť. Všetci vieme, že to skončilo márnou snahou, ale aspoň som skúsila a môžem tvrdiť, že toto nie je moja šálka kávy. Naspäť k veci. Prečo paradox, pretože Peter a Lucia. Toto dielo mi učarovalo, krátke svojim obsahom ale nádherné svojím významom. Je pravda, že je tam veľká časť romanticky založenej dejovej línie, avšak pri klasikách mi to vôbec neprekáža. A veru, zistila som čím. Oceňujem, že nie sú písané prvoplánovo a povrchne ako nejaký románik dvoch ľudí plných patetických momentov. Vždy v klasike nájdete hlbší význam deja ako sa na prvý pohľad čitateľovi môže zdať. Takúto útlu ani nie 200 stranovú jednohubku odporúčam prečítať aj keď len s klasikou začínate. Opis posledných strán ma vie vždy dostať až do pomyselných kolien. 


Portrét / Obraz Doriana Graya 


Prejdime od útlej knižôčky k úplne inému súdku a trochu hrubšej knihe ale stále priemerne tenšej. Portrét / Obraz Doriana Graya (píšem obe varianty ako slovenskú tak aj českú, keďže si stále mýlim, ktorá je ktorá, ale čo na tom zíde, keď všetci vieme o čo ide :D). Tu neviem povedať, čo ma okúzlilo viac. Či autorov až priam vkusný štýl písania, ktorý mi učaroval až natoľko, že som si ten príbeh nemohla prečítať len raz alebo dej a obsah príbehu, ktorý bol tajomný a tak zvláštne písaný. Asi to uhrám na remízu, pretože sa oba tieto prvky krásne dopĺňali. Som veľmi rada, že som si tento príbeh mohla prečítať. Keď som počula a čítala nejaké recenzie, na práve spomínanú knihu, hneď mi napadla jedna vec. Podobnosť s Magickým realizmom nemožno poprieť, nemyslím v podobnosti štylizácie a obsahu textu ale z pohľadu práve čitateľov. Tí, čo nepochopili význam, takým sa kniha nepáčila a odsudzovali ju v povrchných prvkoch. Naopak, tí, čo prenikli do tajov významu si ju nevedia vynachváliť. Je krásne ako dokáže príbeh rôzne vplývať na ľudí práve z hľadiska autorovho zámeru celého významu. Taktiež je tento príbeh jeden z mojich favoritov, avšak určite ho nezaraďujem medzi to ľahšie čítanie. 

Zločin a trest


Treťou knihou, ktorá svojej hrúbke neostala nič dlžná je moja veľmi ale naozaj veľmi obľúbená kniha Zločin a trest. Mnohý pri započutí toho názvu hneď prekrúcajú oči, čím to je som do dnes ešte nezistila, napriek tomu s touto reakciou som sa už viackrát stretla. Raz či dvakrát som kedysi pohľadom na tento skvost očami v knižnici zablúdila ale práve vždy ma odradila jej hrúbka. V tom čase som si nevedela predstaviť nedočítať knihu aj keď by sa mi nepáčila, dnes s tým problém nemám. Načo by so mrhala čas nad knihou, ktorá ma nebaví, keď ho môžem stráviť nad inou, ktorá ma baviť môže. Späť k pointe. Keď som si toto uvedomila, vtedy som po nej išla. Bolo to jedno úžasné knižné rozhodnutie, ktoré neľutujem a nikdy nebudem. 
Tiež je pravda, že veľmi psychologické romány nečítam, teda ani detektívky, keďže sa borím s problémom, kedy zistím už v 1/2 alebo aj skôr, kto za všetkým stojí a ako to spáchal. Nemám rada, ak zistím na konci knihy, že to bolo presne tak ako som čakala a ja som si teda mohla ušetriť ten čas na inú knihu ale zároveň nie, lebo som chcela vedieť, či som si domyslela správne. Jeden veľký začarovaný kruh. Toto je dôvod prečo také knihy nečítam a skôr som nelapala ani po Zločine a treste. Och, aká som ja bola len hlúpa, že som si čo i len na chvíľu myslela, že v tomto ohľade nebudem prekvapená. Práve naopak, hltala som stránku za stránkou a chcela som vedieť čo sa stane. Nemala som čas utvárať si nejaké domnienky, sústredila som sa len na dej. Bude to možno znieť zvláštne ale veľmi sympaticky na mňa pôsobil práve Raskoľnikov, obľúbila som si ho a prežívala s ním všetky jeho strasti i keď som poznala okolnosti bližšie v knihe opísané. Nepamätám si to presne, ale kniha môže mať okolo 600 strán s tým, že ja som ju čítala požičanú z knižnice s trochu zastaralou štylizáciou textu, povedzme to tak. Vôbec mi to nevadilo, bolo to fascinujúce. A i napriek všetkému som ju prečítala za jednu noc, do dnes nechápem ako je to možné, keďže som pomalý čitateľ. Neviem, či som sa dostala do nejakého časopriestoru, kde čas plynul pomalšie ale jednoducho sa to stalo, že som ju doslova zhltla. Je to kniha, ktorá má v mojom srdci špeciálne miesto a myslím, že to tak aj ostane. Ak Vás toľkoto riadkov len o jednom príbehu nepresvedčilo aby ste si ju prečítali, tak potom neviem, čo by mohlo byť ešte väčším spúšťačom. :-)


Podivný prípad doktora Jekylla a pana Hyda 


Posledná kniha, ktorú Vám v tomto článku spomeniem, je moja na posledy prečítaná klasika, taktiež veľmi útla, ale o to viac výborná. Ide o knihu alebo skôr poviedku: Podivný prípad doktora Jekylla a pana Hyda. Jej názov ju vystihuje úplne presne. Celé čítanie bolo podivné s detektívnymi prvkami, a aj keď nám je všetkým známa všeobecnosť tejto rozdvojenej postavy, tak ten opis bol neuveriteľný. Tak zvláštne písaný príbeh, ktorý by zároveň dospel k očakávane neočakávanému koncu v prostredí Londýna, podľa mňa zaujme čitateľov rôzneho veku a rôznej náročnosti čítaných kníh. Obdivovala som umenie doktora Jekylla a tajomnosť pana Hyda, ich prepletenosť ako mohli fungovať. Je to podivuhodné, rovnako ako aj názov knihy predurčuje, no moja fantasy duša si tu prišla na svoje. 


Riadky, čo ste si v tomto článku prečítali ukazujú opäť niečo z môjho knižného sveta aj dôvody prečo mám rada príbehy, niečo knižné pre každého knihoľúbiča ;-) 
Ak som Vás čo i len jednou vetou z  tohoto článku zaujala som veľmi rada. Či klasiku máte radi alebo nie, dúfam, že si užijete každé ďalšie čítanie. Prajem Vám pekné knižné zážitky a ahoj nabudúce. :-)



Katka

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Nástroje smrteľníkov alebo tajomný tieňolovecký svet Cassie Clare

Príbeh knižného Hobita

Neknižno - knižné bľabotanie